Predurčená zomrieť

30. května 2012 v 21:00 | Domča |  Jednorázové poviedky
Tak tu je prvá jednorázovka, ktorú pridávam Usmívající se
Predurčená zomrieť

Ležím na posteli a pozerám do stropu. Občas mrknem von oknom a zadívam sa na žiariaci mesiac, ktorý osvetľuje celú izbu.
Je spln, vďaka ktorému sa stále budím. Ale ten dnešný je v niečom iný.
Viem, že to príde. Viem, že sa to stane dnes v noci.
Začnem premýšľať o tom aký bezvýznamný život som mala. Nič som v ňom nedokázala a pritom som už takmer od narodenia vedela, že táto noc raz príde. ale nikdy som sa nepokúsila spraviť niečo pamätihodné. A dnes v noci zanikne môj život a s ním postupne aj spomienky ľudí na mňa.
Sadnem si a pozriem sa na hodiny. Je niečo po pol druhej.
Strasie ma. Na krku zacítim jej ľadový dych. Naskakujú mi zimomriavky.
Je tu. Celú miestnosť zaplavuje chladom, ktorý sa mi dostáva pod kožu. Strach pohlcuje celé moje telo a nedokážem sa ani pohnúť. Tak a je to tu, pomyslím si. Prišla si po mňa. Nechcem však už odísť. Nechcem prísť o všetkých, ktorých milujem. Ale musí sa to stať. Niet inej možnosti. Len nechápem kvôli čomu si vybrala práve mňa.
"Prečo?" zašepkám do ticha, ktoré vládne v miestnosti.
Zrazu začujem jej hlas. Zdá sa mi byť vzdialený a nerozumiem tomu čo hovorí.
Slová sa postupne strácajú a ja začínam slabnúť. Moja duša jej dodáva silu. Musím si opäť ľahnúť do postele.
Vysáva zo mňa energiu a moju myseľ pohlcuje temnota. Je rovnako strašná a desivá ako ona sama- ako smrť, ktorá zahalená v čiernom plášti sledujem môj koniec.
Moje srdce prestáva biť a krv pomaly tuhne. Moja duša opúšťa telo ležiace na posteli.
Dívam sa na prízrak z temnoty a pozriem aj na bezduché telo, ktoré kedysi slúžilo ako schránka mojej duše.
Teraz to všetko vnímam inak. Som pripravená. Strach a hrôza zmizli a nahradila ich len túžba...
...túžba stať sa poslom smrti.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Dara Dara | E-mail | Web | 9. července 2012 v 15:52 | Reagovat

Zaujímavá poviedka... Tento druh konca mám rada... x)

2 Domča Domča | Web | 9. července 2012 v 21:00 | Reagovat

Ďakujem :-)
Moje poviedky dosť často končia takto podobne, ale mám aj svetlé výnimky a sem tam sa snažím napísať aj niečo čo neskončí tragicky :-D

3 ariven ariven | Web | 9. srpna 2012 v 18:29 | Reagovat

Skvělé. Má to takovou mrazivou atmosféru... A ten konec je prostě perfektní ;-)

4 Domča Domča | Web | 9. srpna 2012 v 20:41 | Reagovat

Ďakujem ti :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama