Dcéra smrti

9. června 2012 v 9:23 | Domča |  Jednorázové poviedky
Dcéra smrti


Krásna melodická hudba. Šíri sa vzduchom. Jej ťahavé tóny prenikajú do každého človeka. Sú jemné a ukľudňujúce. Otupujú zmysli.
Počujem tlkot sŕdc. Počujem ako sa tep zrýchľuje. Ich strach... Ich vábivá bezmocnosť. Napĺňa ma to silou. Des, ktorý ich obklopuje je hmatateľný vo vzduchu.
A pieseň stále hrá. Prechádza krvou ľudí. Je to melódia vyprchávajúcej nádeje...končiaceho života.
No pre mňa je to už ako obohraná platňa, ktorú slýcham každý deň. Stále však vo v mne vzbudzuje tú istú túžbu, potrebu. Už dávno som jej prestala odolávať. Moja zavrhnutá duša sa prestala brániť a začala som vysávať z každej ľudskej bytosti posledné zvyšky energie.
Teraz to už neviem zastaviť. Je to niečo bez čoho neviem existovať.
Som ako prízrak, ktorý sa k tebe dostane a usmrtí ťa bez štipky ľútosti.
Je to vo mne. Celá moja podstata je zvrátená. Som to však ja. Moje pravé ja, to zvrhlé, ktoré sa vyžíva v trápení druhých. Kvôli sile, len kvôli tej vlastnosti, ktorá mi počas života chýbala. Teraz o ňu oberám druhých
Pieseň pomaly dohráva. Bezduché telá ľudí padajú na zem.
Tu som skončila.
Navždy som sa upísala temnote.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ariven ariven | Web | 7. srpna 2012 v 20:33 | Reagovat

Páni! Když jsem si to přečetla, napadly mě tři slova. Temné, ponuré, nádherné. Myslím, že tu povídku vystihují dokonale. ;-)

2 Domča Domča | Web | 7. srpna 2012 v 20:48 | Reagovat

Ďakujem :-)
No a je to dosť temné

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama