3. kapitola

7. srpna 2012 v 20:43 | Domča |  Vrátiť sa späť
A je tu kapitola (aj keď nie moc dlhá), v ktorej sa Brian nevyhne rozhovoru s Justinom


(Justin)
Potreboval som ho vidieť. Nemohol som sa spoliehať na to, že sa zajtra objaví na pohrebe. Lebo naozaj tam nemal dôvod chodiť. Tak som sa rozhodol, miesto celodenného ležania v posteli, pôjdem za ním. Vedel som, že doma ho už nezastihnem, tak som išiel priamo do jeho práce.
Zastihol som jeho asistentku Cynthiu.
"Môžem sa spýtať?"
"Hm?" mala prácu a asi ma moc nevnímala. Potom sa ale otočila a pozrela na mňa. "Justin?" Bola prekvapená, že ma vidí, tak ako aj všetci ostatní.
"Ahoj," pozdravil som a neisto sa usmial. Za to ona nahodila široký úsmev.
"Určite hľadáš Briana. Ešte tu nie je , ale môžeš naňho počkať v jeho kancelárii." Nestihol som nič povedať a už ma postrkovala ma dnu. "Každú chvíľu by mal doraziť. Nechceš kávu alebo niečo na pitie?"
"Nie, vďaka." Zavrela dvere a odišla. Sadol som si na gauč a čakal. Nemusel som však dlho. Po asi pätnástich minútach sa dvere otvorili a vstúpil Brian. Hneď ako vkročil do miestnosti, som vstal. Vyzeral, nemôžem povedať, že zle lebo krásny je vždy, on len vyzeral smutne. Ako náhle vstúpil v jeho tvári sa mihlo prekvapenie, ktoré potom okamžite zamaskoval.
"Justin," povedal pokojne, takmer až chladne. "Počul som, čo sa stalo tvojmu otcovi a je mi to ľúto."
"Nie, nie je." Musel som to povedať lebo jemu nemohlo byť ľúto môjho otca.
"Máš pravdu. Bola to len zdvorilosť." Presne ako som si myslel. "Tak prečo si za mnou prišiel?" pokračoval otázkou.
"Chcel som ťa vidieť. Sú to predsa už dva roky."
"Aha." Aha? To je jediná odpoveď?
"Chýbal si mi," povedal som a spravil som krok k nemu. Ale on nič. Neodpovedal. "To nič nepovieš?"
"Čo také by som mal povedať?"
"Neviem, tak napríklad: Som rád, že si prišiel Justin. Aj ty si mi chýbal. Teda ak som ti chýbal." Snažil som sa mu niečo vyčítať z tváre, ale márne.
"Ach, Sunshine," pri tom oslovení jeho pohľad zmäkol, ale potom sa znovu zmenil na chladný. "Popravde, vôbec nie som nadšený, že si tu a budem rád, keď odtiaľto čo najskôr odídeš, pretože v tejto chvíli sa obidvaja trápime a keď zas odídeš do New Yorku, tak..." Počúvalo sa mi to ťažko, nemohol som uveriť slovám, ktoré vyslovil. Myslel som si, čo som si vlastne myslel? Asi som len uveril slovám, ktoré povedala Debbie. Že vraj ma stále miluje. Bože, ja som taký naivný idiot. "A teraz ma ospravedlň, mám prácu." Vypochodoval z pracovne a ja som tam ešte chvíľu zarazene stál. Nemohol som uveriť, že takto vyzeralo naše stretnutie po takom dlhom čase.
Odišiel som odtiaľ a zamieril domov.

(Brian)

Ako tam tak stál a vravel mi, že som mu chýbal mal som chuť ísť k nemu a začať ho bozkávať a rukou prehrabnúť vlasy, ktoré mal opäť také dlhšie, ale miesto toho som mu len povedal, že nie som rád, že ho vidím. Klamstvá, klamstvá. Ale tými slovami som ho zranil. Shit! Akoby nestačilo, že mu zomrel otec, tak ja mu ešte poviem toto. Tento rozhovor už bolo lepšie ukončiť. Tak som sa vyhovoril na prácu a radšej z miestnosti vyšiel. Naraz sa vo mne odohrávalo toľko emócií, ktoré som, dúfam, nedával najavo. Bože, tak hlúpo som si myslel, že keď odíde, tak ho prestanem milovať. Možno som o tom samého seba aj donútil pochybovať, kým som ho neuvidel. A potom, keď zrazu stál oproti mne a díval sa na mňa svojím pohľadom, tak múry presviedčania, že ho nemilujem, ktoré som za tie roky vybudoval sa zrútili behom jednej sekundy ako domček z kariet. Behom tej sekundy, v ktorú som ho uvidel.
Už dávno to nebol ten sedemnásť ročný chlapec, ktorého som si raz v noci doviedol domov. Stál predo mnou muž, ktorého som vždy miloval.
Mimo kancelária som sa dlho nezdržal, vrátil som sa do nej a začal pracovať na reklame pre tabletky na chudnutie. Práca mi išla pomaly a navyše ma aj tak prerušil Ted.
"Brian, videl som Justina ako odtiaľto odchádzal. Netušil som, že ste sa mali stretnúť."
"Nemali."
"Mám otázku. Viem, že to nie je moja starosť, ale čo si povedal Justinovi? Lebo keď odchádzal, tak vyzeral dosť zle."
"Máš pravdu, nie je to tvoja starosť," usmial som sa naňho. "Prišiel si len kvôli tomuto alebo chceš ešte niečo iné, čo, podotýkam, súvisí s prácou?" Zamračil sa nad mojou odpoveďou.
"Áno," povedal a položil na stôl nejaké papiere, "podpíš sa tu a tu."

Celý deň v Kinneticu sa neskutočne tiahol, a keď som konečne prišiel do bytu, tak som zase musel prácou odpútavať moju myseľ od Justina. Toho som dlho nemohol vydržať. Zamieril som do Woody´s.
Nechcel som nič iné len sa spiť do nemoty a potom sa nejako s Božou pomocou dostať domov.
Moje myšlienky neustále zabiehali k Justinovi a zajtrajšiemu pohrebu. Utešoval som sa s tým, že po pohrebe sa všetko zase vráti do starých koľají. A bola to pre mňa vôbec útecha? Samozrejme, že nie.
Lial som do seba ďalší pohárik a všimol som si obďaleč stojaceho chlapa, čo sa na mňa díval. Vstal som a išiel som rovno za ním. Nič som sa ho nepýtal len som mu jednoducho oznámil, že ideme ku mne. Nenamietal.

(Justin)
Došiel som do Woody´s a sadol sa k baru. Hneď som uvidel Briana, ktorý si to mieril k nejakému úbohému trickovi. Netrvalo mu to ani pol minutý a už s ním odchádzal preč. Len som si vzdychol a objednal si.
Ako sa mohol môj život takto zmeniť? Nemyslím v tejto chvíli. Myslím od vtedy čo som odišiel do New Yorku. Prečo som tam vlastne išiel? Ah, jasne, za kariérou. Vymenil som osobu, ktorú milujem za peniaze. Brian na mňa musel byť hrdý. Žiadne výhovorky, žiadne ospravedlnenia, žiadna ľútosť. Nikdy som si nemyslel, že zrovna ja budem niekedy takýto. Pamätám sa ešte na to, keď mal Brian odísť do New Yorku a Michael mi povedal, že ho musím nechať ísť. Zmieril som sa s jeho odchodom, no on nakoniec nikam nešiel. Ale ja áno. A v tom bol ten rozdiel.
Brian mi ešte pred odchodom povedal, že je to len čas. A mal pravdu, tak ako zvyčajne. Bol to len čas, ale za ten čas sa toho nenormálne veľa posralo. Keby som bol vtedy pred rokmi rozmýšľal, tak... Tak čo? Neviem čo by bolo dnes. Možno by sme si s Brianom nažívali ako šťastný párik pripomínajúci heterosexuálov. Odkedy som Briana poznal, tak som chcel aby to tak bolo. Žiť s ním. On mal však svoj životný štýl, tak som si to mohol len predstavovať. Ale on sa kvôli mne zmenil a nakoniec som to bol ja kvôli komu sme zrušili svadbu. Svadbu! Brian Kinney ma požiadal o ruku, ten Brian Kinney, kráľ Babylonu, ktorí mal každého koho chcel, muž ktorý o sebe vždy tvrdil, že neverí na lásku, verí na sex, tak ten sa skutočne rozhodol oženiť sa so mnou. On ma musel neskutočne milovať a ja som to zahodil pre peniaze, ktorých som aj tak nezarábal až tak hojne. Netvrdím, že moja životná situácia je zlá, lebo tak mal som pár dobrých výstav, ale aj tak to nie je to čo som čakal. A možno som čakal až príliš veľa.
"Hey, Justin," vedľa mňa sa objavil Michael aj s Benom.
"Ahoj, rád ťa opäť vidím ," pozdravil aj Ben.
"Ahojte."
"Ježiši, ty znieš aj vyzeráš hrozne."
"Vďaka Michael," tak nech sa ešte čuduje, tomu ako sa cítim.
"Vieš, ako to myslím."
"Viem, len sa cítim dosť na nič. Rozmýšľam nad pohrebom a Brianom. Bol som za ním v Kinne..."
"Ty si bol za ním?"
"Áno, ale nedopadlo to nejako slávne," zamračil sa nad tým čo som povedal. "Dúfal som, že v ňom zostalo aspoň kúska citu ku mne."
"Ale veď on ťa stále miluje!"
"No náš rozhovor tomu veľmi nenapovedal."
"Ale tak nemôžeš sa mu diviť. Opustil si ho!" chrstol mi to do tváre. Ale bola to pravda, nič iné. Toto mu nemôžem vyčítať a ani to, že obraňuje Briana.
"Michael, Michael, radšej by sme už mali ísť," Ben asi nechcel aby povedal ešte niečo horšie. No v mojom prípade, niečo viac pravdivejšie.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sarah Sarah | Web | 7. srpna 2012 v 22:08 | Reagovat

Krása, prosím, rychle rychle další díl, ať mám co číst. :-D

2 Jane Jane | Web | 8. srpna 2012 v 10:52 | Reagovat

ach jo, proč se Brian vždycky musí zachovat zrovna takhle :-(
Jinak je to úžasná kapitola a už se těším na další

3 Domča Domča | Web | 8. srpna 2012 v 21:11 | Reagovat

[1]: Ďakujem :-) a ďalší diel sa pokúsim čo najskôr

[2]: No Brian je Brian :D a ďakujem ti

4 Jane Jane | Web | 8. srpna 2012 v 23:06 | Reagovat

[3]: a já pro změnu děkuji tobě, protože vzbudit se ráno a přečíst si tvoje pochvalné komentáře, to je prostě k nezaplacení a hned je mi lépe :-)  :-)  :-)

5 Domča Domča | Web | 9. srpna 2012 v 10:14 | Reagovat

[4]: Za to nemusíš ďakovať. Rada čítam čo píšeš lebo ma to baví :-D

6 Jane Jane | Web | 10. srpna 2012 v 12:19 | Reagovat

[5]:a já jsem ráda, že tě to baví :D

7 Karin Karin | 4. prosince 2016 v 21:44 | Reagovat

Jéjku jak to dopadne. :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama