5. kapitola

24. srpna 2012 v 18:00 | Domča |  Vrátiť sa späť
Ani si neviete predstaviť ako sa teším, že som už konečne pri tejto kapitole Smějící se že už konečne môžem povedať, že sa aspoň tak trochu niečo stalo.
Jediné čo sa mi na tejto kapitole nepríjmne písalo bola na konci Brianova idiotská povaha, pretože tento raz sa zachoval fakt... Nechcem prezrádzať, veď posúdte sami


(Justin)


Takže zostávam dlhšie než som plánoval. Pôvodný plán bol odletieť do New Yorku v nedeľu, ale to sa mení. Kvôli mame a...Brianovi. Stále neviem, čo budem robiť. Už ma nebaví trápiť sa. Prečo musí byť tak ťažké byť s niekým koho človek miluje? Neviem, naozaj neviem. Ale na premýšľanie budem mať ešte čas. Dnes som totiž sľúbil Molly, že s ňou niekam pôjdem. Vybrala si kino. Dávali rozprávku no moc pozornosti som jej nevenoval. Potom som ju zaviezol ku kamarátke a vrátil sa domov. Myslel som si, že mama tam bude, ale bola preč, tak som zaliezol do izby a pokračoval v začatom obrázku Gusa a Briana.
Keď som počul zaklapnutie dverí vyšiel som z izby. Mama stála pred vchodovými dverami so stále sklesnutou náladou. Spýtal som sa jej kde bola, no nepovedala nič konkrétne. V jej pohľade však už nebola len výčitka a smútok kvôli otcovi, bolo tam aj niečo iné, niečo čo som nevedel identifikovať. Dúfam, že sa z tejto nálady dostane čím skôr.
Okolo piatej som išiel do bistra Liberty a potom neskôr som potreboval, ani neviem vlastne čo. Šiel som do jedného gay klubu. Bolo to tam niečo ako Babylon len bez zadnej miestnosti. Plno polonahých chlapov, ktorí sa zvíjali na parkete a u niektorých to bol skôr sex na parkete, než tanec. Začal som tancovať a o chvíľu som mal okolo seba dvoch chlapov. Okej tanec je jedna vec, ale potom sa na mňa začali tisnúť. Cítil som ich vzrušenia a jeden mi zašepkal či nechcem ísť s nimi. Úprimne povedané, nechcel som šukať ani s jedným, ja som sa chcel milovať s Brianom. A to bol dosť podstatný rozdiel, takže som ich slušne odmietol a išiel k baru. Narazil som na Emmetta a on sa ma prekvapene spýtal, čo robím. Nespýtal čo robím v tom klube. On narážal na tých dvoch chlapov, ktorých som odmietol.
"No vieš, nemám nejak náladu," povedal som popravde.
"Nemať náladu na sex? Chlapče čo to s tebou je?" neodpovedal som, len som sa zadíval na pohár, v ktorom som mal whisky a odpil z neho. "Chápem ani jeden z nich nie je Brian, ale Justin zapamätaj si, buď sa ho budeš snažiť získať späť a dobre vieš, že to nebude vôbec ľahké lebo Brian je dosť, no...svojský. Ale miluje ťa," podotkol, " alebo sa posunieš ďalej, ale bez Briana." Niečo takéto, myslím tie slová som nečakal, teda rozhodne nie od Emmetta. Boli úplne jednoduché, ale to rozhodnutie bolo už ťažšie. Pretože Emmett mal pravdu ak chcem opäť Briana, budem musieť veľa vydržať. Ale som pevne rozhodnutý. Viem čo chcem.


(Brian)

Dnes ma v práci svojou návštevou poctila Jennifer. Hneď ako som ju zbadal vojsť ku mne do kancelárie som vedel, že to nebude príjemný rozhovor a, že bude o mne a Justinovi. Zase.
"Brian," začala, ale hneď som ju musel prerušiť.
"Ak sa so mnou máte v pláne rozprávať o Justinovi, tak sa ani nemusíte obťažovať začínať."
"Brian, prosím vypočujte ma."
Povzdychol som a ona pokračovala: "Najskôr vám chcem poďakovať, že ste prišli na pohreb a ďalej chcem povedať, že Justin vás potrebuje. Viem, čo preňho znamenáte, vy si to možno neuvedomujete..."
"Neuvedomujem! Milujem ho viac než kohokoľvek iného a vidím čo je s ním!" Rýchlo som privrel oči a tvár sklopil do zeme. Toto nemalo byť povedané nahlas. Fuck!
Jennifer na mňa pozerala s takmer ľútostivým pohľadom a povedala: "Tak po tom nechápem, prečo sa správate, akoby ste k nemu nič necítili."
Opakujem to stále a zopakujem to aj teraz: "Pretože jeho život je v New Yorku." Nasadil som už úplne pokojný tón.
"Ale veď sa predsa vrátil späť."
"Ale vrátil sa kvôli smrti jeho otca. Ak by sa nestalo to čo sa mu stalo, tak by si stále pekne nažíval v New Yorku."
"Teraz je však tu!" stále sa mi snažila oponovať.
"Ale na ako dlho?! Dva, tri dni?"
"Napadlo vás, že sa tam možno už nechce vrátiť?"
"Tak to by bol potom dobrý hlupák, aby zahodil to čo si tam vybudoval."
"Nie je hlupák len preto, že chce byť s človekom, ktorého miluje."
"Ak by sa sem vrátil zničilo by ho to."
"Jeho ničí to, byť bez vás." Všetky tieto slová mi drvili dušu.
"Prepáčte, že vás vyrušujem," vbehla do kancelárie Cynthia, "ale Brian musíš to ukončiť. Za štyri minúty máš stretnutie s klientom."
"Už sme skončili, aj tak sme si nemali čo viac povedať." Zobral som návrhy položené na stole a spolu so Cynthiou som vyšiel z pracovne.
"Asi sa nemusím pýtať o čom ste sa rozprávali," ozvala sa po chvíli Cynthia.
"Čakám kto ďalší za mnou ešte príde, aby mi zopakoval to isté čo každý."
"Brian, keď ti to hovorí každý tak asi na tom niečo bude." Po týchto slovách som na ňu pozrel pohľadom "Aj ty, Brutus?"
"Dobre, dobre nič som nepovedala."
Vstúpili sme a ja som trochu prekvapený, pretože tam sedeli dve ženy. Áno aj pred tým som už mal klientky lenže vždy, takmer vždy s nimi bol aj chlap.
"Nevravela si náhodou, že na to stretnutie má prísť majiteľ s asistentkou? Ak z majiteľa nie je transvestita tak potom neviem."
"Zdravím vás dámy," povedal som a očarujúco som sa na nich usmial.
"Zdravím pán Kinney, ako vidíte pán Keiler tu nie je. Nemohol sa dostaviť, tak som tu na miesto neho. Som jeho manželka a toto je jeho asistentka." Tá manželka nevyzerá dvakrát milo. Ach bože, môj návrh sa im bude musieť sakramentsky páčiť, aby ma s ním tá ženská neposlala do prdele. Jedine, že...
"Cynthia," šepol som, "dnes je asi rad na tebe."
"Hh?"
"Tak nemáme tu žiadnu mužskú spoločnosť..."
"Na to už ani nemysli!" povedala o niečo hlasnejšie než bolo potrebné.
"Okej, takže dúfam že ten návrh je fantastický lebo sex neprichádza v tomto prípade do úvahy."
"Nie, ale možno bude stačiť ak budeš pôsobiť fakt sexy."
"Hey! Ja vždy pôsobím sexy."


Z práce som dnes vypadol neskôr než obvykle. Tým dvom, teda hlavne pani Keilerovej, pretože tej druhej to bolo zrejme jedno, sa návrh páčil. No možno ani nie návrh, ale skôr ja. Takže stále dokážem okúzliť. Usmial som sa pre seba.
Išiel som po Liberty avenue a v diaľke som zbadal Justina, ktorý práve vchádzal do jedálne k Debbie. Dúfal som, že Jennifer mu o našom rozhovore nič nepovedala. Hlavne o tom kde som povedal, že ho stále milujem.


(Justin)


Musím so mnou a Brianom niečo robiť. Pretože takto to už ďalej nepôjde. Nechcem sa už ďalej trápiť, tak som sa rozhodol ísť za ním. Viem, že sme už jeden rozhovor mali, ale ten nedopadol nejak slávne, no ale ja sa nedám len tak odradiť. Škrelo ma však to, že vždy som ja ten, čo ide za Brianom. Nikdy to nie je tak, že Brian ide za mnou. Lenže Brian je prosto Brian a to je odpoveď na všetko.
Kráčal som k jeho bytu a rozmýšľal na d tým čo mu poviem. Ale naozaj, čo mu poviem? Už minule mi dal jasne najavo, že so mnou nechce mať už nič spoločné. Ale ja tomu aj tak stále neverím.
Ani neviem ako a stál som pred dverami jeho bytu. Snáď tam bude. No keďže je sobota, tak by tam mal byť.
Zabúchal som na dvere, no nikto mi neprišiel otvoriť. Spravil som to ešte raz a silnejšie. Stále nič. Tak som skúsil otvoriť. Dvere neboli zamknuté a ja som mohol pokojne vojsť do loftu.
Brian ležal na sedačke a pomaly ťahal z cigarety.
"Prečo si nešiel otvoriť?" Ja sa zaujímam teda o blbosti.
"Myslel som si, že to dotyčného odradí a pochopí, že nemám náladu na spoločnosť."
"Mikeyho by to určite neodradilo."
"Mikey je kapitola sama o sebe. A teraz k veci. Nezdá sa mi, že by si sa sem prišiel baviť o Michelovi. Takže čo chceš?"
"Musíme sa porozprávať," povedal som a sadol som si pri neho na čo sa z polohy ležmo aj on posadil. Boli sme od seba iba kúsok. A ja som sa tak strašne chcel dotknúť.
"Myslím, že sme sa už rozprávali u mňa v kancelárii. Alebo si zle spomínam?"
"Ten rozhovor ale nikam neviedol."
"A prečo si myslíš, že tento niekam povedie?"
"Pretože ma už nebaví trápiť sa."
"A kto ťa núti aby si sa trápil."
"Ty! Ty si jediný dôvod pre ktorý sa trápim."
"Justin, každý sa môže rozhodnúť ako chce, takže mi teraz nehovor, že ja som na vine tvojho trápenia."
Má v podstate pravdu. Bože správam sa ako úplný idiot, ale už naozaj takto nevládzem.
Do očí sa mi začali tlačiť slzy. Určite to zbadal.
"Oh shit!" zahrešil som. Ešte sa tu aj rozplačem ako nejaký malý buzík.
Sklonil som hlavu a slzy mi stekali po tvári. Ani nechápem prečo? Vlastne za moju vlastnú hlúposť. Je toho na mňa asi priveľa, ale to neznamená, že tu teraz musím revať.
Stále som sa díval do zeme no Brian ma rukou chytil za bradu a nadvihol mi tvár takže som sa mu díval do očí. To ma zabíjalo. Jeho pohľad... Tak som sa sústredil na jeho oči, že som si ani neuvedomil, že mi palcom jemne začal stierať slzy, ktoré už trochu aj samé ustupovali.
Začal som sa sústrediť a ten dotyk bol pre mňa ako keby neskutočný. Chytil som sa jeho ruky, ktorá bola stále na mojej tvári a on ma pobozkal. Nemohol som uveriť. Vzdychol som mu do úst a užíval si ten bozk. Bol až takmer zúfalý a vylievali sa do neho všetky naše city z posledných dvoch rokov.
No potom sa odtiahol a rýchlo sa postavil.
"Fuck!" zanadával. A ja som tam stále sedel a nechápal. "Vypadni!"
Čože? To nemyslí vážne!
"Hneď!" To už som stál aj ja a skúšal sa niečo dozvedieť z jeho pohľadu. Márna snaha.
"Ale veď..."
"Ale veď nič! Teraz už láskavo choď." A ja som odišiel.
Stále som cítil jeho chuť na perách ale môj rozum si nechcel pripustiť to čo sa stalo po tom. Prečo ma vyhodil? Dúfal so, že konečne už... Ale asi zbytočne.


(Brian)


Ako som ho mohol vyhodiť po tom čo som ho pobozkal? Ako som ho mohol vôbec pobozkať? Ale keď začal plakať, chcel som ho utešiť. Ale na to stačilo hoc aj objatie.
Popravde potreboval som ho pobozkať. Nevládal som to vydržať. Mal som ho tak blízko. A potom keď som spojil naše pery tak som vypustil všetky city, preto som sa musel odtiahnuť. Nemohol som to nechať zájsť ďalej, aj keď som to tak veľmi chcel a on tiež. Hneď ako som ho začal bozkávať, tak spolupracoval. Nezostal snáď ani zaskočený. Možno na maličký moment, ale bolo cítiť, že chce viac, že zúfalo túži po tom aby z toho bolo niečo viac. A ja som to prerušil. Bože, som aj ale kus kreténa! Kus kreténa, ktorému teraz pomôže jedine alkohol.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Jane Jane | Web | 30. srpna 2012 v 18:06 | Reagovat

Řeknu ti, že Brian se tady fakt chová tak jak ho znám. Hned mě to zas hodilo do pohody po dovolené :D

mimochodem díky za komentáře u mě
hned se jdu vrhnout na další kapitolu

2 Karin Karin | 4. prosince 2016 v 22:00 | Reagovat

Brian je idiot.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama