10. kapitola

27. září 2012 v 19:00 | Domča |  Vrátiť sa späť
Ďalšia kapitola aj s upozornením. Takže pozor 18+



(Justin)


Po pretancovanej noci sme prišli domov okolo tretej. Vedel som, že Brian si vzal voľno kvôli Britinu, tak sa nijako z klubu neponáhľal. Videl som, že si to tam užíva a doprial som mu to. Aj tak si to užíval so mnou.
Keď sme prišli domov mal som chuť padnúť rovno do postele a nevstať, ale premohol som sa ešte na sprchu. No to premáhanie nebolo tak ťažké lebo Brian sa predo mnou začal pomaly vyzliekať a potom nahý zamieril do kúpeľne so slovami: "Ty snáď nejdeš?" Tomu sa nedalo odolať! Brianovi sa nedalo odolať!
V sprche ma obdaril neskutočne dobrým fajčením a on samozrejme tiež neostal na sucho.
Ako náhle som ráno otvoril oči uvedomil som si, že Brian vedľa mňa nie je. Slnko už osvetľovalo celú miestnosť, tak som typoval, že by mohlo byť tak niečo po desiatej. Zrazu som však začul z kuchyne len Brianove: "Fuck!" a nejaký šramot. Išiel som sa pozrieť čo sa deje a uvidel som Briana stáť v kuchyni pri linke. Vyzeralo to, že sa snaží niečo urobiť na raňajky. Prekvapene som stál a on si ma po chvíli všimol.
"Zobudil som ťa?" spýtal sa a začal krájať nejakú zeleninu.
"Nie," pokrútil som hlavou. "Môžem jednu otázku?"
Spýtavo sa na mňa pozrel a prikývol.
"Ty chystáš raňajky?"
"Už to tak bude," pritvrdil mi. "Zobudil som sa a ty si ešte spal, tak som ťa chcel prekvapiť. Začal som robiť praženicu, ale neviem na koľko je jedlá." Musel som sa zasmiať. Brian nemal s varením takmer nijaké skúsenosti, ale bolo to od neho pekné gesto.
"Snaha sa cení," pristúpil som k nemu a vďačne ho pobozkal.
"Ďakujem, ale mám pocit, že pri tejto činnosti ma už neuvidíš lebo už v živote nebudem nič variť."
"Ani nemusíš. Na varenie som tu ja a mňa to aj baví," povedal som a zo zadu ho objal. Nakukol som cez plece na praženicu. "Vyzerá, že sa bude dať zjesť. Ukáž," trochu som ho poodstrčil a ochutnal. "Ako som povedal. Je to požívateľné len tomu chýba trochu soli."


Po raňajkách sme sa rozhodli ísť do Britinu. Z vonku vyzeral nezmenený. Vošli sme dovnútra a ja som čakal, že to bude vyzerať chladne o nie moc obývane. Ale bolo to presne naopak. Príjemné a útulné. Ešte stále bolo cítiť jemnú vôňu dreva. Zhlboka som sa nadýchol a začal spomínať na to čo sa tu stalo pred rokmi. Boli to krásne spomienky.
Stál som pred krbom, obzeral som sa okolo seba a Brian sa postavil za mňa a objal ma. Hlavu si položil na moje plece a spýtal sa ma nad čím premýšľam. Povedal som mu, že nad spomienkami.
"Tie odtiaľto sú krásne." Na chvíľu sme sa obaja odmlčali.
"Vyzerá to, že si tu trávil dosť času," prehovoril som.
"Prečo si myslíš?"
"Lebo je to tu také zútulnené."
"Je to tak kvôli tebe. Keď som ti povedal, že sa sem môžeme ísť pozrieť a ty si súhlasil, tak som najal pár ľudí aby to tu dali do poriadku. Chcel som aby si sa tu cítil príjemne."
"Ďakujem," zašepkal som.
Poprezeral som celý dom aj s krásnou veľkou záhradou, ktorú teraz zdobili farebné listy popadané na zemi.
"Chceš už ísť domov?" spýtal sa Brian.
"Chcel by som aby toto bol náš domov."
Usmial sa na mňa a povedal: "Tak ho musíme najskôr pokrstiť." Lišiacky som sa zaškeril a on ma už ťahal do prvej izby na poschodí.
Čo najrýchlejšie sme sa zbavili zbytočného oblečenia a Brianove ruky blúdili všade po mojom tele. Bozkával na každom kúsku mojej pokožky a potom sa dostal k perám ktoré mi zvlhčil jazykom. Ležali sme už v posteli a jeho ruka vzala do ruky môj úd a začala ho spracovávať. Vzdychal som Brianovi do úst a jemu sa to očividne páčilo.
"Otoč sa," šepol a ja som sa túžbou až zachvel. Prevrátil som sa a jeho ruka opustila môj penis, čo sa mi nepáčilo a na protest som zamrnčal, ale ako náhle do mňa vnikol všetka nespokojnosť sa vytratila a bolo počuť už len naše spokojné stonanie.
Vyvrcholil som a hneď za mnou aj Brian. Zvalil sa vedľa mňa a pritisol si ma bližšie k sebe. Chvíľu sme sa vydýchavali a po tom som ho pobozkal. Samozrejme nezostalo len pri jednom letmom bozku. Každý ďalší bol vášnivý a opäť plný túžby. Zase som bol tvrdý a cítil som, že Brian je na tom rovnako. Presunul som sa k jeho penisu a najskôr som ho len oblízal a potom som ho vzal do úst. Rukou prehrabával moje vlasy a tým ma pobiedzal aby som pokračoval. Za chvíľu som však prestal s činnosťou a jazykom som prechádzal od brucha k jednej bradavke a potom druhej. Brianove vzdychy ma utvrdili v tom, že je spokojný. Presunul som sa k jeho perám, ale za krátko som sa odtiahol a pozrel na Briana. Mal zavreté oči a keď si uvedomil, že nič nerobím, tak ich otvoril. Díval som sa mu upreným pohľadom do očí a on mne tiež.


(Brian)


Jeho pohľad bol túžobný a iskrivý. Doslova sa ním so mnou hral. Trocha sa zo mňa zošuchol a ja som pochopil som čo chce. Jeho ruka mi naznačila aby som sa otočil teraz ja. Neprotestoval som. Čakal som kým sa do mňa Justin zasunie. Nasadil si kondóm a opatrne do mňa začal vnikať. Cítil som bolesť, ale veď som musel. Nikomu som predsa nedovolil aby bol ten vrchný. Iba Justinovi. Nepríjemné pocity pomaly ustupovali a Justin sa začal jemne pohybovať. Musel som sa dotknúť svojho penisu lebo inak by som to nevydržal, ale Justin mi to nedovolil. Sám ma vzal do ruky a v rovnako pomalom tempe v akom do mňa prirážal trel aj môj penis. Užíval si tento moment a chcel aby trval čo najdlhšie. Bozkami mi obsypával krk a plecia a pri konci začal zrýchľovať tempo prírazov. Priviedol nás k vrcholu obidvoch naraz a potom si zadýchane ľahol vedľa mňa.
"Teraz máš ďalšiu peknú spomienku na Britin," zaškeril som sa.
"To teda áno," vtisol mi bozk a pritlačil sa na mňa .Prehodil som cez neho jednu ruku a držal ho v objatí, z ktorého som ho nemal v pláne tak skoro pustiť.


Z Britinu sme sa rozhodli ísť do jedálne na neskorý obed. Bolo niečo po štvrtej, keď sme tam dorazili. Hneď ako sme vstúpili, tak k nám dorazila Debbie a obidvom dala pohlavok.
"Au! Za čo to bolo?" ozval som sa.
"Tak vy sa rozhodnete vziať a mne o tom ani nič nepoviete?!" spolu s Justinom sme sa zasmiali.
"Neboj sa Deb, pred tebou by sme to určite netajili. Vlastne aj preto sme sem prišli," ukecával ju Justin.
"Chceli sme ti to povedať. Aby si mohla začať zháňať svadobný dar," pokračoval som ja. To už Debbie mala na tvári široký úsmev.
"Som z vás taká šťastná chlapci," povedala a vystískala nás. Vrátila sa za pult a s úsmevom ďalej pracovala.
Ja s Justinom sme si sadli za stôl a o chvíľu aj objednali. Pomaly sme jedli a zrazu Justin až vykríkol: "Daphne!"
"Hh?" nechápal som čo tým myslí lebo nikde v jedálni som ju nevidel.
"Musím jej zavolať," objasnil mi.


(Justin)


Takmer by som bol zabudol na Daphne a to by bol iný prúser. Hneď som vytiahol telefón a volal jej. Za krátku chvíľu sa ozvalo: "Áno?"
"Ahoj, Daph. Ešte stále platí to spojenie našich svadieb?" Po týchto slovách sa mi z telefónu ozýval už len naradostený a na mňa moc dlhý výkrik. Musel som sa nad tým len zasmiať.
"Ach Justin! Justin to bude aké skvelé! Tvoja a moja svadba spoločne."
"Bude to úžasné."
"Ale ešte mi povedz. Brian teba žiadal alebo ty jeho?"
"Ja jeho." V telefóne ďalší výkrik. "Dúfam len, že David tam nie je s tebou lebo by už ohluchol."
"Nie je a neboj on si zvykol." Úplne som videl cez telefón ako sa zaškerila. Rozlúčili sme sa a zložil som.
"Tak vybavené?"
"Tie výkriky nedoliehali snáď až k tebe?"

 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Jane Jane | Web | 28. září 2012 v 11:44 | Reagovat

Bude i další díl?
Tohle bylo tak pěkné. Úplně si umím představit Debbie, jak byla šťastná a Daph a její nadšení. Prostě jsi to vystihla skvěle. A pokřtít Britin, to bylo tak dobře řečeno :-D  :-D  :-D

2 Vicky Vicky | Web | 29. září 2012 v 15:23 | Reagovat

hezká kapitola =) docela lituju, že v tom příběhu pořád tak nějak plavu, protože to původní jsem nečetla :D

3 Domča Domča | Web | 29. září 2012 v 18:35 | Reagovat

[1]: Hej bude etše aj ďalšia kapitola :D a moc ti ďakujem za pochvalu :-)

[2]: Ďakujem :-)
To pôvodné nie je príbeh, ale seriál menom Queer as folk, ktorého koniec nemohlo rozdýchať asi veľa fanyniek (ja tiež patrím medzi ne :-D ) tak sa rozhodli napísať vlastné pokračovanie :-D a ja som to svoje začala písať tiež
Môžem však povedať, že je to ten najlepší a najúžasnejší seriál aký som kedy videla :D

4 Arya Flowerny Turner Arya Flowerny Turner | Web | 21. prosince 2012 v 22:20 | Reagovat

*uteká za autorkou a nadšene ju objíma* áno,áno,áno! ja som vedela, že by si im neublížila! ja som vedela, že ti záleží na ich šťastí! *pobehuje nadšene okolo a rozmýšľa nad tým, čo si oblečie na ich svadbu* Ňuňušíčci moji sa budú brať!!!

5 Karin Karin | 4. prosince 2016 v 22:33 | Reagovat

Moc pěkná kapitolka. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama