7. kapitola

2. září 2012 v 20:39 | Domča |  Vrátiť sa späť
Upozornenie: 18+
Tak a je to tu. Áno, áno aj s upozornením Smějící se. Takže už určite viete čo sa stane S vyplazeným jazykem


(Justin)


"Brian? Čo...?" ani neviem čo som sa chcel spýtať. Len som zaskočený stál medzi dverami a díval sa na Briana, ktorý s apatickým výrazom sledoval mňa.
"Si prekvapený, že ma tu vidíš, však." No tak to som teda bol. Nikdy by som nečakal, že Brian príde za mnou.
"Strávil si tu celú noc?"
"Áno." Povedal a posadil sa na posteli
"A prečo si tu?" spýtal som sa otázku, na ktorú vedel odpoveď iba on a možno aj moja mama, ktorá ma mohla aspoň upozorniť.
"Chcel som tu byť, keď sa vrátiš od Daphne."
"Ako vieš, že som bol u nej?"
"Volala mi, že si k nej prišiel a bol si na mol. Začala mi to vyčítať a ja som musel len súhlasiť pretože mala pravdu. Tak som išiel sem lebo chodiť tam by asi nemalo význam, keďže by si si aj tak nič nepamätal." Takže jeho trápilo to ako sa cítim.
"Brian ja ťa vôbec nechápem! Najskôr vedieme hrozný rozhovor v tvojej kancelárii, potom ja za tebou prídem domov, tam opäť nepríjemný rozhovor, ale potom ma pobozkáš, no a vzápätí na to ma vyhodíš. A teraz sedíš v mojej izbe na posteli ani neviem prečo. Nechápem prečo si ma chcel vidieť?" hovoril som a približoval sa k nemu. On nič nepovedal len sa na mňa pozorne díval a v očiach mu hral smútok, ktorý sa postupne rozprestrel po celej tvári. Brian Kinney predo mnou zložil svoju masku.
"Ani ja sám nechápem čo tu robím, možno som tu pre to lebo sa ti chcem ospravedlniť." Myslel som, že dostanem infarkt. On sa ospravedlňuje. Bolo to akoby predo mnou bol úplne iný človek.
"Brian Kinney sa predsa nikomu neospravedlňuje."
"Ospravedlňuje sa ľuďom, ktorých miluje." Pri týchto slovách mi srdce podskočilo. On sa priznal, že ma stále miluje. Nevedel som čo mám v tej chvíli povedať. Mal som mu vyčítať, že to doteraz nedával najavo alebo sa mu hodiť okolo krku a začať ho bozkávať.
"Chcem sa opýtať, vtedy keď si ma pobozkal, bol to bozk z ľútosti?" musel som sa to spýtať aj keď sa mi nepriamo priznal, že ma miluje, ale aj tak som nevedel čo s nami bude.
Vstal z postele a postavil sa rovno oproti mne. Rukou mi odhrnul vlasy z čela a potvrdil mi Daphnine slová.
"Ja sa nebozkávam z ľútosti," povedal, no on ešte k tomu dodal aj: "A nebozkávam ani nikoho okrem teba." Bože! Čím ma dnes ešte prekvapí?! On naozaj za tie dva roky, čo sme neboli spolu nepobozkal nikoho?
Zrejme videl môj prekvapený výraz, tak povedal: "Samozrejme až na Mikeyho." A usmial sa.
"Neverím, že si dodržoval to pravidlo, že si si ho vôbec ešte pamätal."
"Prečo by som si ho nemal pamätať?" pozdvihol obočie.
"Tak myslel som si, že sa budeš chcieť odpútať od minulosti a budeš sa snažiť zabúdať."
"Aj ja, ale na teba sa zabudnúť nedalo. A zaujíma ma, či si sa ty s niekým iným bozkával?"
S úsmevom som povzdychol a povedal: "Nie." Naozaj som nedokázal pobozkať niekoho iného. Za tie dva roky sme mali obaja iných chlapov, s ktorými sme šukali, ale nepobozkali sme ani jedného, pretože bozk pre nás znamenal viac ako sex s cudzím chlapom.
Musel som sa doširoka usmiať a to vytvorilo úsmev na tvári aj Brianovi.
"Sunshine, vidieť na tebe tento úsmev mi strašne chýbalo." Objal ma okolo pása a naklonil sa ku mne. Pobozkal ma, no tentoraz to nebol taký bozk ako minule. V tomto bolo cítiť vášeň.


(Brian)

Keď som ho mohol s toľkou túžbou pobozkať bol som neskutočne šťastný.
"Milujem ťa," vzdychol mi do pier a moja ruka už blúdila pod jeho tričkom, ktoré som ľahko vyzliekol. Moje tričko tiež rýchlo putovalo preč. Z pier sa mi presunul na krk a ja som ho pri tom pohládzal po chrbte. Z krku sa posúval stále nižšie a nižšie. Jemnými bozkami mi obsypával hruď a brucho.
Rukou mi rozopol nohavice a stiahol ich naraz aj s boxerkami. Moja pýcha sa týčila pred ním a bez váhania ma vzal do úst. Zavzdychal som. V tomto bol Justin proste jeden z najlepších. Ani ja ani on sme nechceli aby som sa spravil už teraz, tak jeho ústa opustili môj úd. Uvedomil som si, že má na sebe ešte stále nohavice. Tých som sa musel rýchlo zbaviť. Už stál predo mnou nahý aj on. Zvalil ma do postele a venoval sa mojim perám. Po chvíli som sa jazykom presunul k jeho bradavkám a začal som ich dráždiť. Rukou som začal pomaly trieť je penis a Justin stonal on rozkoše.
"Prosím, už si ma vezmi," zamrnčal a ja som sa usmial. Siahol som do vrecka bundy a vytiahol som kondóm. No čo, vždy pripravený.
"Nasaď mi ho." Urobil to, nohy mi prehodil cez ramená. Chcel som aby to presne ako prvýkrát. Až na to, že toto nebol pre mňa len sex, toto bolo pre mňa milovanie z lásky. Vnikol som doňho najskôr len špičkou a pomaly som sa dostával hlbšie. Nechcel som aby to bolelo. No na jeho tvári nebol ani náznak bolesti, usmieval sa a bolo vidieť, že si cení moju opatrnosť. Sklonil som sa k nemu aby som ho pobozkal a jemne som k nemu prirazil. Postupne som začal tempo zrýchľovať. Miestnosťou sa ozývali naše vzdychy. Miloval som, keď som sa pri tom mohol na Justina dívať. Na to ako sa podo mnou zvíja v slastných kŕčoch.
Cítil som, že som blízko vrcholu, tak som vzal do ruky jeho penis a vyvolával tým v Justinovi dôvod na ešte hlasnejšie stonanie.
Justin vyvrcholil a pokropil si hruď bielou tekutinou. Chvíľu po ňom som dosiahol orgazmus aj ja. Vyšiel som z neho a kondóm zahodil. Zvalil som sa vedľa neho a jemne ho pobozkal . Pritisol som sa na mňa a ja som ho objal.
"Vieš, že tu sme to ešte nerobili," začal som. Justin sa len zachechtal.
"Ty teda vieš ja zabiť romantiku."
"Čo je? Veď som len konštatoval pravdu," usmial som sa na neho.
"Tak teraz je už aj toto miesto poškvrnené," povedal a zasmial sa a ja spolu s ním.
"Myslíš, že nás tvoja mama počula?" Nie že by ma to nejako trápilo. Len som sa zaujímal.
"Pochybujem, teda jedine, že by tu mala niekde odposluch. Išla totiž s Molly nakupovať, takže skôr ako o jednej nečakám, že príde."
"Aha."
Ležali sme vedľa seba a mlčali. Bola tu však otázka, na ktorú som potreboval poznať odpoveď.
"Čo bude teraz?" spýtal som sa.
"Asi vstaneme a pôjdeme do sprchy."
"Nie, ja myslím s nami."
"Oh," nič viac nepovedal.
"Vrátiš sa späť do New Yorku?"

(Justin)


Čakal som kedy sa to spýta. A nevedel som čo odpovedať. Popravde vedel. Nechcel som odísť do NY bez neho. Nechcel som ho opustiť. Teraz keď sme opäť spolu. Sme vôbec spolu? Ale možno by som sa tam nevrátil ani keby sa toto nestalo.
"Nikdy. Od teraz sa ma už nezbavíš." Chcel niečo povedať, ale hneď som ho prerušil: "A nechcem počuť žiadne reči o tom, že zahadzujem svoju kariéru. Maľovať môžem aj tu."
"Vlastne som chcel len povedať, že ťa milujem, ale fajn. Som rád, že si mi to objasnil keby som mal nejaké námietky." Pobozkal som ho a vstal.
"Idem do sprchy a po tom by sme mohli ísť do jedálne k Debbie."
"Tá bude teda natešená, keď nás uvidí spolu. Jedine, že by sme tak nešli spolu, ale každý zvlášť. Myslím tým, že by sme im o tom ešte nepovedali," vymyslel Brian.
"Trochu ich ponaťahujeme," doširoka som sa usmial, "aspoň dokým si neprinesiem ostatné veci z New Yorku. Ale čo moja mama?"
"Mám pocit, že tá by to aj tak nepovedala nikomu ak by si nechcel." Prikývol som.
"No ale nebude to voči ostatným nefér?" spýtal som sa.
"Nebude. Veď to aj tak pred nimi nechcem tajiť dlho."
"Okej."
"Ale vieš, že sa ešte nebudeš môcť presťahovať ku mne," bola to skôr rečnícka otázka.
"Necelé dva dni to prežijem. Aj pred mojim odchodom som nie stále býval u teba. Budem proste tvoj častý návštevník."
"Dva dni?"
"Dnes je nedeľa plus zajtrajšok a v utorok plánujem, že pôjdem pre veci."
"Aha," odpovedal a ja som sa poberal do sprchy.
Stál som pod vodou a čakal kým sa dvere na sprchovom kúte otvoria a Brian ma zozadu objíme. Netrvalo to dlho a stalo sa. Objal ma rukami a bozkával na krk. Pritlačil sa na mňa a ja som cítil jeho tvrdosť. Z neho energia na sex proste nevyprchá. Nad týmto som sa musel v mysli usmievať.
"Druhé kolo?" spýtal som sa. Nečakal som, že mi odpovie. Hneď si ma vzal.


Vyšli sme z kúpeľne a obliekli sme sa. Rozhodli sme sa, že ja pôjdem do Liberty Diner prvý a on tam príde niečo za mnou.
Zišli sme po schodoch a do domu práve vošla moja mama s Molly. Pozdravili sme sa a mama sa hneď spýtala, či sme si to vyriešili.
"Vyriešili a viac ako len to," povedal Brian a ja som sa musel usmievať od ucha k uchu. Moja mama sa len uchechtla a povedala: "To som rada."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Jane Jane | 3. září 2012 v 20:09 | Reagovat

To jsem teda ráda, že se Brian choval pro jednou jako člověk :-D  :-D  :-D
A mimochodem, četla jsem to už ráno a usmívala jsem se celý den jako blbec, fakt mi to dost zvedlo náladu :-)  :-)  :-)
Jen tak dál!!! Těším se na pokračko. Zvlášť doufám, že popíšeš Maikeyho výraz, až to zjistí (Shit, škoda, že to nemůžeme vidět :-D  :-D  :-D)

2 Domča Domča | Web | 3. září 2012 v 21:30 | Reagovat

Som rada, že ti to zdvihlo náladu :D
A ten Mikeyho výraz sa pokúsim nejak opísať, ale len pokúsim :-D

3 Arya Flowerny Turner Arya Flowerny Turner | Web | 21. prosince 2012 v 21:40 | Reagovat

áno!  konečne to prestáva byť tak desne depresívne :D Ale aj tu som plakala, od dojatia, keď hovorili, že nikoho nebozkávali :")

4 Karin Karin | 4. prosince 2016 v 22:14 | Reagovat

Paráda.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama