8. kapitola

8. září 2012 v 11:00 | Domča |  Vrátiť sa späť
Konečne som sa dostala aj k ďalšej kapitole :D


(Justin)


Vyšli sme z domu. Brian išiel ešte do loftu a ja som sa pobral priamo do jedálne.
Pred vstupom som nahodil výraz nakopnutého šteňaťa a vošiel. Sadol som si k pultu a Debbie ma hneď privítala. Usmial som sa na ňu, no vzápätí som zas nahodil smutný výraz.
Debbie sa radšej nič nepýtala, čo bolo čudné vzhľadom na to, že Debbie je Debbie.
Asi o desať minút tam prišiel aj Michael.
"Ahoj, Justin." Prisadol si ku mne.
"Ahoj."
Debbie mi priniesla jedlo a Michael si objednal.
"Kedy odlietaš späť do NY?" spýtal sa. Trochu ma tou otázkou zaskočil.
"V utorok." Nič iné ma nenapadlo a navyše toto bola pravda.
"Tak skoro?" vyjakla Debbie.
"Uhm," odpovedal som s plnými ústami.
Dojedol som a zaplatil. Postavil som sa, Debbie obišla pult a objala ma.
"Ale sľúb, že sa ukážeš skôr ako po dvoch rokoch." Potom ma pustila.
"Neboj sa Deb." Prikývla a išla ďalej pracovať. Stál som chrbtom k dverám a díval sa smerom k nej a usmieval sa. Zrazu ma zozadu objali niekoho ruky. Mierne som sa zľakol.
"Neboj sa, Sunshine, to som len ja," povedal mi Brian tesne pri uchu. Pozrel som na Michaela a sa takmer zadusil jedlom, ktoré jedol a div mu až oči nevypadli.
Debbie prekvapene pozerala a vypískla: "Čo do pekla...?"
Brian ma obišiel a pobozkal na pery. Potom si sadol a s pokojom Angličana si vypýtal citrónové rezy.
"Vy ste znova spolu?" pokračovala.
"Brian, nechceli sme im to náhodou povedať až neskôr?" zašepkal som.
"Keď som ťa tak uvidel stáť nemohol som odolať a musel som ťa objať a navyše takto sa môžeš ku mne nasťahovať aj hneď."
"Justin nevravel si náhodou, že v utorok odlietaš?"
"To je pravda. Ja v utorok odlietam. Idem si pre veci, ktoré mi tam zostali."
"Takže potom tu už zostaneš? To je skvelé." Debbie sa tešila.
"Sunshine, počuješ to? Je to skvelé."
"A ako ste sa k sebe vrátili?"
"Brian si uvedomil akú hroznú..." nenechal ma dopovedať.
"To by aj stačilo. Je to predsa naša súkromná vec." Usmial sa nevinným úsmevom.
"Tvoj sexuálny život opíšeš do posledného detailu, ale toto je že vraj "súkromná vec"." V tomto mala Deb pravdu, ale tak preberať to s kým Brian šukal je zaujímavejšie. Teda aspoň preňho.
"Ja už idem. Mal by som navštíviť Daphne." Pobozkal som Briana a ten mi uštipačne odpovedal: "Nebol si tam snáď celú noc."
Nič som na to nepovedal len som sa zazubil a odzdravil ostatných.


"Daphne, si doma ?" zavolal som jej hneď ako som vyšiel z jedálne.
"Som u Davida, prečo?"
"Nevadí, tak ti to poviem cez telefón aj keď len skrátene. S Brianom sme znovu spolu."
"Čo?" zvýskla mi do telefónu, "tak toto rozhodne nechcem len cez telefón, chcem vedieť presne ako sa čo stalo. Za takú hodinu by sme sa mohli stretnúť?"
"Jasne."


(Brian)


"No tak hovor! Chcem vedieť čo sa stalo, že si si dal povedať."
"Čo by sa malo stať? Nechcem predtým utekať." Áno nechcel som a nemohol som už ďalej skrývať čo cítim k Justinovi. Nechcel som robiť tú istú chybu čo pred tým než odišiel. Nechcel som ho znovu stratiť.
"Takže ty priznávaš, že si sa toho bál."
"Ja som sa toho nebál! Len som nechcel..."
"Brian, prosím ťa prestaň sa nás snažiť presviedčať o tvojej pravde. Každý vie ako to s tebou bolo." Prečo som sa stále snažil zachovať si tú hlúpu masku, keď aj tak, ako povedal Michael, všetci videli a vedeli, že Justina milujem? Neviem prečo. Hrdosť mi to stále nedovoľovala. Ale určite som musel pôsobiť ako väčší blbec, keď som si to nechcel priznať. "A teraz obnovíte plány na svadbu?" tak touto otázkou ma zaskočil. Vôbec som nad tým ešte neuvažoval. Ale chcel by to Justin, teda chcel by to takto skoro? Aj Debbie spozornela pri tejto otázke. Zaujímalo ju aká bude moja odpoveď.
"Mikey, popravde neviem."
"A chcel by si to?" Mlčal som. Pre mňa nebola tak dôležitá tá svadba, ale to, že Justin ostane navždy po mojom boku.
"Ja chcem byť s ním, či už budeme mať na rukách prstene alebo nie." Týmto som našu debatu ukončil a pobral sa preč.
Išiel som do loftu a tam sa rozhodol počkať na Justina.
Otvoril som šuplík a vytiahol odtiaľ malú krabičku. Boli v nej dva prstene. Nikdy som ich nevrátil. Nedokázal som. Možno to bolo preto, že vo mne nechávali nádej, že raz by sme mohli opäť byť s Justinom spolu. A teraz je tu šanca, ale tie prstene naozaj nie sú dôležité. Dôležité je to čo cítime.
Zavrel som škatuľku a vrátil ju na miesto.


(Justin)


Stretol som sa s Daphne a išli sme si niekam sadnúť.
"No tak hovor," popchýnala ma.
"Neviem či ti mám poďakovať alebo mám byť nahnevaný, že si Brianovi volala, že som na mol, ale asi ti musím poďakovať." Zatvárila sa nechápavo. "Keď som ráno prišiel domov, tak v izbe ma čakal Brian."
"Wow, nečakala som, že si vezme k srdcu čo som mu povedala."
"Bol som dosť v šoku keď som ho tam uvidel. A potom sme sa začali rozprávať. Ten rozhovor nezačal najlepšie," zreferoval som ho Daphne a keď som sa dostal k jeho koncua tomu čo nasledovalo, tak Daphne sa usmievala od ucha k uchu.
"Takže to znamená, že už sa nevrátiš do New Yorku?"
"Pôjdem si pre veci, ktoré mi tam zostali."
"Som rada, že už neodídeš...ou to som teraz nemyslela tak, že by sa mi nepáčilo, že si mal dobrú kariéru, ale proste sa teším, že tu ostaneš..."
"Daph, ja ťa chápem," povedal som a usmial som sa na ňu. "Inak s Davidom to ide ako?"
"Plánujeme svadbu," zaškerila sa.
"To je skvelé!"
"Vy sa s Brianom máte v pláne vziať? Vieš lebo pred tým než si odišiel, tak ste to chceli."
"Neviem. Ktovie či to Brian bude chcieť."
"Potom by sme mohli spojiť naše svadby! Nebolo by to super," navrhla a oči jej až zažiarili.
"Daphne, ale naša nebude oficiálna, bude len symbolická a ja ti nechcem nejako pokaziť tvoju. Ako by asi zareagovali hostia, ktorých si pozvala, keby uvideli, že sa tam berú aj dvaja gayovia."
"Tak si môžu trhnúť, bude to predsa moja svadba a ja tam môžem mať čo chcem. Keby som chcela aj zástup tancujúcich gayov, tak ho tam budem mať." Zasmiali sme sa na tej predstave.
"To by si to mohla rovno spraviť v nejakom gay klube."
"Hej, ale to by už asi David nepristúpil."
"Lebo na tých gay tanečníkov by ti určite pristúpil."
"To asi nie, ale keby som pridala aj lezbičky, tak možno áno."
"Bože, ty máš teda nápady."
"No a čo? Ale ten so spojením našich svadieb nebol až taký zlý nápad."
"Ja ale neviem či sa s Brianom vezmeme."
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Jane Jane | Web | 8. září 2012 v 15:11 | Reagovat

To jsem si užila
A u toho jak Brian Justina objal, jsem se začala usmívat jako blbec :-D
A ten nápad, co měla Daphne mě docela pobavil, ale ona má v podstatě pravdu, že nebyl až takový zlý :-)

2 Domča Domča | Web | 8. září 2012 v 20:59 | Reagovat

Som rada, že sa kapitola páčila :-)

3 Saskya Saskya | 9. září 2012 v 22:08 | Reagovat

pekná kapitola :)
objatie bolo fajné :D

4 Domča Domča | Web | 10. září 2012 v 14:38 | Reagovat

Ďakujem :-)

5 Vicky Vicky | Web | 11. září 2012 v 20:51 | Reagovat

vydařená kapitola! =) páni, svatba? to jsem zvědavá :D

6 Domča Domča | Web | 12. září 2012 v 16:30 | Reagovat

Ďakujem :-) no ešte ani sama poriadne neviem ako to bude ďalej :D

7 Karin Karin | 4. prosince 2016 v 22:20 | Reagovat

Doufám že se vezmou ale to není podstatné. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama