9. kapitola

18. září 2012 v 20:13 | Domča |  Vrátiť sa späť
Tak som sa konečne dokopala k ďalšej kapitole Smějící se


(Justin)

So stretnutia s Daphne som išiel domov. Chcel som si zobrať veci, ktoré tam mám, k Brianovi. Práve som si ich hádzal do tašky, keď do izby vošla mama.
"Ako vidím, tak sa už balíš."
"Ešte dnes sa presťahujem k Brianovi a po ostatné veci si pôjdem v utorok."
"Nepotrebuješ s niečím pomôcť?" spýtala sa opierajúc sa o rám dverí.
"Netreba," odvetil som.
"Justin, som rada, že zostávaš."
"Nie si prvá, ktorá mi to hovorí," usmial som sa.
"Tak ľuďom si tu chýbal, veď ťa dva roky nevideli." Prišla ku mne a objala ma. Dva roky je dlhá doba, za ktorú sa všeličo môže stať.


Prišiel som pred Brianov byt, otvoril som si a vstúpil. Brian sedel pri počítači a na niečom pracoval. Pozrel na mňa a usmial sa.
"Dúfam, že je pre mňa v byte miesto." Trochu sa zachmúril v tvári a povedal: "Vždy tu bolo pre teba miesto." Postavil sa a kráčal ku mne. Pohladil ma po tvári a jemne pobozkal.
"Čo by si povedal keby sme zajtra zašli do Britinu?"
"Ty máš ešte stále Britin?"
"Nie ja, ale my máme."
"Ja som si myslel, že si ho predal." Naozaj som si to myslel. Veď ten dom bol veľký pre nás dvoch, tak načo si ho nechával on?
"Tak nikdy nevieš na čo sa zíde."
"Chodil si tam?"
"Mal som tam pár firemných akcií."
"A okrem toho?"
"Hej, zopárkrát som tam bol, keď som chcel mať svätý pokoj."
"Tam si ho mal určite požehnane."
"To áno lebo aj ostatný si myslia, že som ho predal."
"Ani Mikey nevie, že ho stále máš?" Myslel som si, že jemu by to povedal.
"Hlavne on nemal vedieť, že ho stále vlastním lebo ten svätý pokoj som občas potreboval práve od neho," zasmial sa. "Tak pôjdeme sa tam teda zajtra pozrieť?"
"Môžeme," súhlasil som a pobozkal som ho na pery. Tešil som sa, že znovu uvidím palác, ktorý mi Brian kúpil a v ktorom som mu povedal "Áno".
"Choď sa teraz vybaliť, ja mám ešte nejakú prácu a potom by sme mohli ísť do Woody´s," navrhol.
"Áno mohli, ale čo keby sme zašli aj do klubu?" spýtal som sa s malou dušičkou a obavou, že nebude chcieť. On však len pozdvihol obočie a na moje prekvapenie súhlasil. Vyčaril som úsmev a išiel si vybaliť veci. Nebolo ich zas nejak moc, takže som sa v pohode mestil a stále zostala kopa miesta aj pre ostatné veci.
Pozeral som, ktoré šuplíky sú ešte prázdne a otvoril som jeden v ktorom mal Brian svoje veci. Na vrchu som našiel položenú malú škatuľku. Rovnakú ako tú v ktorej sme mali prstene. Otvoril som ju a prstene tam boli uložené. Chvíľu som nemo pozeral a premýšľal. Nepredal Britin, nevrátil prstene. On vždy veril, že sa vrátim aj keď hovoril, že chcel zabudnúť. Och, Bože.
"Čo tam toľko robíš? Veď si nemal až tak veľa vecí."
Vyšiel som aby ma Brian videl. Nedíval sa na mňa, ale na krabičku, ktorú som držal. Mlčal.
"Ty si ich až do teraz nevrátil," skonštatoval som fakt. Stále nič nevravel, tak ja som išiel bližšie k nemu. "Daphne mala taký šialený nápad, že spojíme jej svadbu s našou, ale povedal som jej, že neviem či sa vezmeme."
"A teraz to už vieš?"
"Áno," prikývol som. "Brian chceš si ma vziať?"
"Ty ma žiadaš o ruku?" prekvapil sa.
"Ty si mňa už žiadal, takže teraz je rad na mne."


(Brian)

Nevedel som ako mám na toto reagovať. Preboha, veď Justin tu predo mnou stál aj s prsteňmi a pýtal sa či si ho vezmem. Bolo to ako najšialenejší sen, ktorý sa mi mohol snívať.
"Brian, tak odpovieš mi?" v jeho očiach sa snáď mihla obava. Obava z toho, že by som ho odmietol. To by som neurobil. Určite nie teraz.
"Áno, vezmem si ťa," odpovedal som a zadíval som sa mu hlboko do očí aby som mohol vyčítať jeho pocity. Teraz tam bola nefalšovaná radosť a šťastie. Doslova sa mi hodil okolo krku a venoval mi dlhý a vrúcny bozk, ktorý som mu opätoval so všetkou láskou. Odtiahol sa odo mňa a vytiahol z krabičky prsteň. Chytil mi ruku a navliekol mi ho. Druhý som vybral ja a urobil to isté. Justin zavrel škatuľku, položil ju na stôl a znova ma začal bozkávať. Rukami mi začal šmátrať pod tričkom až mi ho vyzliekol. Postupne sme sa presunuli do postele a tam pokračovali...


Došli sme do Woody´s a pri bare sme uvideli Mikeyho s Benom. Zamierili sme k nim a hneď si aj objednali.
Justin niečo preberal s Benom a ja som sa rozprával s Mikeym. Odpil som si a vtedy si Michael všimol môj prsteň. Rýchlo pozrel na Justinovu ruku aby sa uistil, že si myslí správne.
"Vy ste sa...vy?" koktal a ja som mal chuť sa začať smiať a ako som si všimol Justin taktiež.
"Áno," odpovedal som mu. Ben bol chvíľu mimo, no potom pozrel tam kam upieral zrak aj jeho manžel a to bolo na moju ruku, teda lepšie povedané na to čo som mal na prstenníku.
"Ou, tak to vám potom veľmi gratulujem," povedal Ben. Nevyzeral, že by bol nejako zaskočený, na rozdiel od Michaela.
"K čomu gratuluješ?" vyzvedal Emmett, ktorý práve prišiel aj spolu s Tedom.
"Máme tu budúcich manželov," vysvetlil mu Ben.
"Wau," vypískol Emmett a naraz objal aj mňa aj Justina. "To je skvelé. No nie je to skvelé Ted?"
"Je to, je to úžasné len ja tomu nemôžem uveriť."
"Tak to nie si jediný," pozrel som na Michaela s úškrnom.
"Keď ste dokázali zhltnúť raz, tak to dokážete aj druhýkrát," ozval sa Justin.
"No ale v obidvoch prípadoch to bol neuveriteľný šok," usmial sa Ted, "ale aj tak blahoželám."
"Ale nemohlo to byť až také prekvapenie," bránil som sa aj keď som vedel, že to o som povedal bola hlúposť.
"Že nebolo. To, že by Brian Kinney vliezol do chomúta bolo nepredstaviteľné. A nakoniec..." ozval sa Michael, ale nedopovedal lebo som ho prerušil: "Vtedy z toho nič nebolo."
"Ale teraz, pre dobro všetkých, už snáď bude," zamrmlal Emmett. Justin ho drcol do pleca a povedal, že už naozaj budeme svoji. Načo som sa k nemu sklonil a pobozkal ho.
"A máte už zhruba vybraný dátum kedy by sa mala táto udalosť konať?" spýtal sa Ben.
"To sa ešte musím dohodnúť s Daphne," odpovedal mu Justin.
"Prečo?"
"Lebo mala taký nápad, že spojíme jej a našu svadbu."
"Ona sa bude vydávať? Prečo o tom nič neviem. Mohol som jej to predsa pomôcť naplánovať."
"Emmett, ona ešte neviem kedy presne bude a neboj sa určite na teba myslela keď rozmýšľala nad tým koho o plánovanie požiada."
"No tak to dúfam."


(Justin)

Z Woody´s sme sa vybrali do jedného klubu. Vstúpili sme sa Brian sa hneď stal objektom záujmu. Ako inak, musel som sa v duchu usmiať. Z každej strany k nám doliehali slová, ktoré si tanečníci medzi sebou hovorili o Brianovi. Boli to vety typu: Neverím, že ho tu vidím. Veď on sa v klube neobjavil dva roky.
Brian sa rozhliadal okolo seba a usmieval sa. Vzal ma za ruku a ťahal tancovať. Nenamietal som, ale musel som sa Briana spýtať, či naozaj ani raz za dva roky nebol v klube.
"Pokiaľ sa dobre pamätám, tak nie. Možno som bol raz, dvakrát, ale nejako ma to sem neťahalo." Prikývol som a vlnil sa v rytme hudby. Začali okolo nás tancovať muži a jeden niečo pošepkal Brianovi do ucha a ten sa zvodne usmial. Potom však dotyčnému strčil ruku s prsteňom pred tvár a neznámi takmer padol na zem. Zasmial som sa a povedal: "Keď si chceš ešte predmanželsky užiť, tak môžeš."
"Chcem," povedal, "ale jedine s tebou."
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Jane Jane | Web | 19. září 2012 v 7:35 | Reagovat

wow, já nemám slov. Tohle mě vážně dostalo :-)

2 Alea Alea | Web | 19. září 2012 v 17:18 | Reagovat

Jéééé! Svat-ba! Svat-ba!
Vážně skvělé!

3 Domča Domča | Web | 19. září 2012 v 19:49 | Reagovat

[1]: Ďakujem :D

[2]: Áno, áno, už to na tú svadbu vyzerá :D a ďakujem :-)

4 Arya Flowerny Turner Arya Flowerny Turner | Web | 21. prosince 2012 v 22:09 | Reagovat

Mňa picne ^^ ^^ ^^ ^^ áno, áno, áno, prosím nech im to vyjde <3

5 Arya Flowerny Turner Arya Flowerny Turner | Web | 21. prosince 2012 v 22:12 | Reagovat

[4]: ten pochybný zástup ^^ smajlíkov vyjadruje nekonečnú eufóriu :D

6 Karin Karin | 4. prosince 2016 v 22:26 | Reagovat

Ten konec perfektní.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama