12. kapitola

12. října 2012 v 19:06 | Domča |  Vrátiť sa späť
Upozornenie: 18+



(Justin)


Ethana operovali niekoľko hodín. Doktor za mnou prišiel až večer a oznámil mi, že jeho stav sa podarilo stabilizovať. Neskutočne sa mi uľavilo. Naozaj som nechcel aby sa mu niečo stalo. Lekár mi ešte povedal, že zobudiť by sa mal až zajtra ráno.
Večer som za ním teda už nešiel.
Celú noc som presedel na sedačkách a nevedel som zaspať. Rozmýšľal som nad tým, prečo som tu vôbec kvôli Ethanovi zostával. Možno za tým bol strach o priateľa alebo o blízku osobu. Ale problém je ten, že Ethan pre mňa nie je taký dôležitý, no aj tak som tu zostal.
A ako by zareagoval Brian, keby vedel, že som tu zostal lebo Ethan bol jeden zo zranených pri tej nehode. Brianovi o tom nemôžem povedať. Určite nie. Nechcem to teraz medzi nami pokaziť. Síce možno by sa to nepokazilo. Brian by si nepriznal, že s ním niečo spravilo to, že som videl môjho bývalého takmer zomrieť. A čo to spravilo so mnou? Tak moje city k Ethanovi a Brianovi sa určite nezmenili. Briana stále milujem a Ethan je aj naďalej osoba veľmi vzdialená od môjho srdca. Tak prečo tu krucinál sedím?
Proste len potrebujem vedieť, že je v poriadku. Uistiť sa o tom a potom môžem s kľudným svedomím odísť.


Nad ránom som trochu zadriemal, no potom ma prebudil hluk na chodbách. Odchytil som prvého doktora a spýtal sa na Ethana. Doktor povedal, že môžem ísť za ním.
Vošiel som do izby a uvidel ležať na posteli muža, ktorého som kedysi považoval za pravého. Kedysi. Pár rokov dozadu.
Moc sa od vtedy nezmenil. Len teraz mal na tvári nepekný šrám. Sadol som si na stoličku a díval sa naňho.
Hral som sa s prsteňom a potom som ho dal dole. Začal som si ho dôkladne prezerať aj keď som ho poznal do posledného detailu. Jemne som prešiel po vnútrajšku, kde bolo vyryté Brian a Justin navždy.
Aké sladké alebo ako by povedal Brian smiešne romantické. Pousmial som sa a nasadil si prsteň naspäť. Bol som rád. Bol som veľmi rád, že je to sladké a romantické.
Pozrel som na Ethana. Pomaly sa začal zobúdzať. Keď už vyzeral, takmer úplne prebudený, ozval som sa: "Ahoj."
Otočil hlavu smerom ku mne a vyzeral riadne v šoku.
"Justin?!" len som prikývol. "Čo tu robíš?" spýtal sa a začal sa obzerať po izbe. "Alebo lepšia otázka čo tu robím ja? Teda sme v nemocnici, však?"
"Áno sme. Včera ťa zrazilo auto a ja som to videl. Preto si tu ty aj ja."
"Veď mňa zrazilo auto, tak čo tu robíš ty?"
"Mal som o teba starosť," povedal som.
"Aha." Znovu som sa začal hrať s prsteňom. Bol som nervózny. Ale z čoho, dopekla?
Ethan pozrel na moju ruku a prsteň, s ktorým som sa hral.
"Ako vidím máš obrúčku." Prikývol som. "A môžem sa spýtať s kým si ženatý?"
"Ešte len budem."
"Jaj tak. A kto je ten šťastný?" Táto veta alebo teda otázka sa zvykne hovoriť skôr sarkasticky, ale on to povedal úplne vážne a bez náznaku irónie.
"Brian."
"Počkaj. Ty myslíš toho Briana?" táto informácia ho zrejme zaskočila viac než to, že ma tu vidí.
"A akého iného by som mal myslieť?"
"Ja neviem. Proste len mi nesedí, že by ten Brian, o ktorom si mi rozprával a ktorého som neskôr stretol by sa chcel ženiť." No vidíš aj zázraky sa dejú. To som ale nahlas nepovedal. Zato som mal chuť skríknuť, že to je Brian a nie ,ten Brian´.
"Ale chce!" povedal som asi ostrejšie akoby som mal. Ethan radšej prešiel na inú tému: "A čo robíš tu v NY?"
"Dva roky som tu býval. Potom mi však zomrel otec, tak som sa vrátil do Pitts a rozhodol som sa tam zostať a včera som si prišiel do bytu pre veci," povedal som mu v skratke.
"Oh, to s tvojím otcom ma mrzí."
"Nemusí. Veď si ho ani nepoznal."
"Kedy máte v pláne svadbu?" zmenil tému.
"Neviem. Ešte sme neurčili dátum," nechcelo sa mi vysvetľovať mu podrobnosti a aj tak bolo pre mňa dosť čudné rozprávať sa s ním na tému "moja svadba s Brianom". Predsa len Ethan bol človek, ktorý kľudne mohol byť ten, s ktorým som teraz mohol byť ženatý. Ale to by určite nebolo správne. Vydržali by sme spolu? Keby som sa nedozvedel, že ma podviedol, tak by som s ním...zostal? No to sa nedozviem.
"Nad čím premýšľaš?"
"Nad ničím," povedal som, "vlastne by som už mal ísť. Musím sa vrátiť do Pittsburgu. Zajtra by mali prísť Linzy a Mel, tak..." nedopovedal som. Prečo som mu to vôbec začal rozprávať?
"Aha. Rád som ťa videl. Chýbal si mi."
"Som rád, že si v poriadku." Vyšiel som odtiaľ a zamieril rovno do bytu.


(Brian)


Nečinne som chodil hore dolu po byte a rozmýšľal kedy sa Justin vráti a čo také mohol ešte vybavovať.
Otvoril som si fľašu Jima Beama a nalial si. Bolo okolo päť hodín. Večer možno ešte zájdem do Woody´s. No dúfam, že už s Justinom.
Ozvalo sa zaklopanie na dvere. Žeby Mikey? Nie ten by neklopal.
Otvoril som dvere a ostal trochu zaskočený. "Sunshine, vysvetlíš mi načo si klopal? Veď tu predsa bývaš aj ty."
"Ja vlastne neviem. Možno som ťa chcel prekvapiť."
"Jaj tak. Ukáž, pomôžem ti." Vzal som mu z ruky tašku. Justin vošiel dovnútra, položil ďalšiu tašku na zem. Pobehol ku mne a začal ma bozkávať.
"To som ti za tú jednu noc až tak veľmi chýbal?" zasmial som sa.
"Bola to síce len jedna noc, ale dva dni, za ktoré sme toho mohli toľko robiť," pozrel na mňa lišiackym pohľadom a ja som mu neodolal. Odniesol som ho do postele. Navzájom sme sa pomaly vyzliekli. Bozkávali sme sa občas jemne a potom zas dravo.
Ležal som na chrbte a Justin na mne sedel. Dal mi letmý bozk na pery a ďalej ma bozkával na krku. Potom jazykom prešiel cez hruď a brucho až k môjmu údu a vzal ma bez otáľania do úst. Vzdychal som pod návalom rozkoše, ktorú mi spôsoboval. Za chvíľu však prestal s fajčením len jazykom prešiel po celej dĺžke. Potom sa nahol k šuplíku a vytiahol z neho kondóm.
Ešte mi ho však nenasadil. Naslinil si svoje dva prsty a začal sa sám pripravovať. Ten pohľad ma ešte viac rozdráždil. Netrvalo dlho, dal mi kondóm a nasadol na mňa. Obidvaja sme nahlas vzdychli a naše stonanie pokračovalo ďalej až kým sme obaja nevyvrcholili. Jeho dávka spermatu pokropila moje brucho a hruď.
Chvíľu sme sa vydýchavali z orgazmu, no potom začal jemne prstom roztierať bielu tekutinu na mne. Svoj prst priložil k mojím ústam aby som okúsil moju vlastnú chuť. Oblizol som mu prst a on potom zobral ešte trochu a sám to ochutnal. Ten pohľad naňho bol úžasný.
Pobozkal ma a ľahol si vedľa mňa.
Podoprel som sa na ľakti a díval sa naňho. Bol tak krásny. Uprel som zrak do jeho modrých očí. Vyzeralo to, že v nich má výčitku. Ale kvôli čomu?
"Čo si musel ešte vybaviť v New Yorku, že si sa tam zdržal?"


 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Jane Jane | Web | 13. října 2012 v 17:46 | Reagovat

To jsem teda zvědavá, co Justin odpoví
Moc pěkné :-)

2 Domča Domča | Web | 15. října 2012 v 13:00 | Reagovat

[1]: Ďakujem :-)

3 Arya Flowerny Turner Arya Flowerny Turner | Web | 21. prosince 2012 v 23:27 | Reagovat

Dokelu,  fakt dúfam že sa im nepokašle vzťah... ja sa tak bojím :((

4 Karin Karin | 4. prosince 2016 v 22:52 | Reagovat

Doufám že mu to řekne neměl by to tajit. [:tired:]

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama