13. kapitola

21. října 2012 v 15:01 | Domča |  Vrátiť sa späť
Tak a ďalšia kapitola je na svete Smějící se


(Justin)

Čo mu dopekla mám odpovedať?
"Veď som ti vravel, že niečo s prácou." Bola to dosť vyhýbavá odpoveď, ale naozaj neviem či mu mám spomínať Ethana.
"Ja viem, len som chcel vedieť čo." Nechápal som prečo ho to zaujímalo. Bál som sa, že niečo tuší. Ale nemal odkiaľ. Bol som len paranoidný.
"Aha. Vlastne som len zašiel do dvoch galérií a zrušil svoju výstavu," čistá lož, ale dosť uveriteľná.
"Prečo?" spýtal sa, "veď sme sa na ne mohli ísť pozrieť spolu." Nič som na to nepovedal. Brian mi rukou prehrabol vlasy. "Vieš, že aj som vlastne nikdy nebol na tvojej výstave." Ale toto musí byť blbosť. Určite bol aspoň na nejakej.
Samozrejme, že bol. "No máš asi zlú pamäť. Keď som vystavoval nejaké moje kresby s Gay a lesbickom centre, tak si sa tam prišiel pozrieť."
"Justin, to si mal sedemnásť a boli to len začiatky tvojej úspešnej kariéry. Ja som myslel niečo z tvojich terajších obrazov."
"Tak to budeme musieť napraviť . Nemám v pláne prestať vystavovať, takže na mojej najbližšej výstave už budeš."
"Sľubujem," povedal a pobozkal ma.
"Ideme do Woody´s?" spýtal som sa, no ani som nečakal na odpoveď lebo som vedel, že bude kladná.


Prišli sme do baru a prisadli sme si k Emmettovi.
"A ty čo tu tak sám?" spýtal som sa.
"Tvoj priateľ sa snáď niekam vyparil?" táto otázka už smerovala od Briana.
"Justin, nie som tu sám a áno vyparil sa. Na toaletu."
"Emmett, máš nejaký nový objav?" síce u Emmetta to ani nebolo také divné. Ten raz dva narazil na niekoho.
"No novým by som to zrovna nenazval," povedal Brian, no moc som to nepochopil. "Aha tam už ide." Obzrel som sa a uvidel som ho.
"Vy ste zase spolu? To je skvelé." Usmial som sa.
"Ahoj, chlapci," pozdravil nás Drew.
"Ahoj."


Z Woody´s sme išli ešte tancovať, ale tam sme sa zdržali asi len hodinku možno dve. Ja som bol už uťahaný, asi z toho lietania. Vravel som však Brianovi, že nech zostane, ale chcel ísť so mnou.
V lofte som zamieril rovno do kúpeľne, kde nasledovala veľmi príjemná sprcha s Brianom.
Ležali sme na posteli a ja som pomaly zaspával, ale spýtal som sa ešte Briana či nevie kedy presne majú prísť Lindsay a Melanie.
"To nepovedali, viem iba toľko, že prídu zajtra."
"Uhm dobre, lebo zajtra doobeda chcem ešte zbehnúť k Daphne a nerád by som ich zmeškal."
"Neboj sa, veď sa zdržia dlhšie ako jeden deň."


Ráno som sa zobudil prvý. Nechcel som zbytočne budiť aj Briana, tak som sa naraňajkoval a prichystal som aj jemu. Napísal som odkaz a potom sa pobral za Daphne.
Prišiel som pred jej byt a videl som sťahovacie auto a pri ňom stála aj Daph.
"Čo sa to tu robí?" bola to trochu nezmyselná otázka. Čo asi môže robiť sťahovacie auto.
"Od dnes budem oficiálne bývať u Davida, tak prevážam nejaké veci."
"Snáď má chlapec, dosť veľký byt, lebo ako vidím, tak si k nemu berieš dosť vecí."
"Ale zas nie až toľko. A ty vlastne čo tu?"
"Ak máš chvíľu čas, tak som chcel prebrať niečo so svadbou."
"Jasne, oni aj tak vedia čo majú robiť. David sem poslal nejakých svojich kamarátov, takže si môžeme ísť niekam sadnúť."


(Brian)


Zobudil som sa a rukou šmátral na mieste vedľa mňa. Bolo prázdne.
"Justin?" nikto sa neozval. Najskôr som nechápal, ale potom som si spomenul, že mi spomínal niečo, že pôjde k Daphne. Vstal som z postele a išiel do kuchyne. Na stole som uvidel papierik s odkazom. Takže som si myslel správne. V chladničke mi nechal aj raňajky. Mať na raňajky aj niečo iné než kávu, je pre mňa posledné dni až čudné, ale nebudem mať problém zvyknúť si.
Dal som sa do poriadku a chcel som pracovať. Dnes som nemal v pláne ísť do práce, kvôli Linz a Mel, tak som si ju zobral domov.
Niekto zaklopal. Išiel som otvoriť a hneď ako som to spravil sa na mňa vrhol malý Gus.
"Ty si už teda riadne vyrástol."
Za ním stála Linzy. Vošli dnu a ja som sa spýtal, kde sú Melanie a J.R.
"Išli za Michaelom, lebo keby sme išli s malou najskôr za tebou, tak by asi zošalel.
"Pravda," prikývol som.
"Oci vieš, že som najvyšší z triedy," pochválil sa mi Gus.
"To je skvelé. A ako to, že nie si v škole, ale tu?"
"Celý týždeň je už doma, lebo majú chrípkové prázdniny," odpovedala mi miesto neho Lindsay.
"Ale dúfam, že ty nie si chorý."
"Neboj sa oci, ja som zdravý ako rybička."
"A ako sa má malá J.R?"
"Zdravá a usmiata."
"A na mňa niekedy zlá," povedal Gus a zatváril sa ublížene, čo vo mne a Linzy vyvolalo smiech.
"A to už prečo?"
"Lebo ma bije."
"Tak ale po tom si to asi zaslúžiš."
"To nie je pravda." Zaškeril sa. A ja som len s úsmevom pokrútil hlavou.
"A spomínal si mi nejakú novinu, tak o čo sa jedná?"
"Potom vám to poviem naraz, inak Gus niečo som ti kúpil."
"Áno? Čo to je?" doniesol som mu darček. Ako som mu ho podával, tak ma Lindsay oslovila: "Brian!" No bolo to skôr zvýsknutie.
"Čo je?" nechápavo som na ňu pozrel.
"Len teraz som si to všimla," ukázala na moju ruku s prsteňom, "ja neverím, to je úžasné! Počkať je to obrúčka, však." Prikývol som. "A druhú nosí Justin." Nepýtala sa to, ona to hovorila, aj keď v hlase mala trochu neistoty.
"Samozrejme," ukľudnil som ju.
"Brian, Brian, Brian!" výskala a hodila sa mi okolo krku.
"Takto si nevyvádzala ani keď vám to bolo oznámené prvýkrát."
"Vtedy som neverila, že to myslíte vážne a teraz neverím, že sa to vážne deje."
"Ešte sa to nedeje."
"Dobre vieš ako to myslím."
"Toto bola tá novina?"
"Áno."
"Keď sa to dozvie Mel, tak, no vlastne som naozaj zvedavá na jej reakciu."
Zazvonil telefón, ale nezdvihol som, počkal som kým sa to prepne na záznamník. A tam sa ozvalo: "Justin, tu Ethan, dúfam, že si to vypočuješ. Ešte som v nemocnici, ale lekári vravia, že už som takmer v poriadku. Ani neviem prečo ti toto vlastne vravím, ja som len chcel povedať, že keď niekedy pôjdeš do New Yorku, tak sa mi ozvi. Po tom stretnutí mi zase chýbaš."
Nevedel som čo si mám myslieť. Nechápal som to a neviem ani či som to chcel pochopiť. Linzy nič nevravela a ja tiež nie. Len som vykoľajene pozeral na telefón. Klamal mi Justin? V niečom musel klamať určite.
Otvorili sa dvere na lofte a vstúpil Justin, so sunshine úsmevom.
"Jeej Linz, rád ťa vidím. Kde je..." nepokračoval, keď si všimol ako sa ja a Lindsay tvárime.
"Čo sa stalo?" spýtal sa.
"To by som chcel vedieť ja."
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Jane Jane | Web | 21. října 2012 v 18:31 | Reagovat

ou, Brian musí zuřit. Úplně si umím představit jeho ledový tón.

2 Vicky Vicky | 21. října 2012 v 21:52 | Reagovat

ten konec byl fakt dobrý :-) "sunshine úsměv" :-D To mě dostalo :D

3 Domča Domča | Web | 22. října 2012 v 19:23 | Reagovat

[1]: Možno Brian ani nebude zúriť, teda nie navonok :-D

[2]: Ďakujem ti :-)

4 Arya Flowerny Turner Arya Flowerny Turner | Web | 21. prosince 2012 v 23:40 | Reagovat

Do šľaka, ja som tak strašne vedela, že tam toho dementného Ethana nestrkáš pre zábavu :"( Nie, nie, niééé! :(((((

5 Karin Karin | 4. prosince 2016 v 22:56 | Reagovat

Tak takhle se to neměl dozvědět. O_O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama