Life in a fairytale na Blog.cz

Tu sú ďalšie dve vlastnosti, ktoré som opisovala :) ..sú o niečo dlhšie a ten Strach je písaný dosť divne :D

Žije v nás, ukrytá pred svetom, skrývajúca sa pred sebou. Jemným hláskom šepkajúca prosbu nech nikdy nemusí vyjsť na povrch. Jej smutné hnedé oči neustále sledujú dianie okolo nej. Dlhé čierne vlasy padajúce k tvári lemujú jej jemné črty a často zakrývajú, čo vidí. No keď to nevidí, tak to cíti. Žije totiž c srdci. Iný domov nemá. Nevie ani len, či sem patrí. Ale musí tam byť. Je tam lapená ako v klietke, ktorú stráži niekto iný - Pokoj. Ten ju často utláča, ale zároveň ju tým aj usmerňuje, za čo mu je veľmi vďačná, pretože keby tu nebol, tak by nemal kto strážiť dvierka od jej väzenia tvoriaceho zároveň aj úkryt pred všetkým. Hlavne pred tým v koho srdci sa skrýva. Žije v neustálom strachu, lebo vie že raz za čas sa z klietky dostane a práve vtedy by mohla niekomu ublížiť. Ale ona nechce pocítiť okolo seba ten obrovský vír energie, ktorý ju posilní, ktorý bez problémov otvorí cestu von. Vtedy ani Pokoj nie je dostatočne silný, aby Hnev spútaný energiou zastavil. Pokúša sa vybojovať si naspäť to dominantné miesto, ale tá chvíľa, keď energia ovládne hnev je nezastaviteľná. Je to výbuch dlho potláčanej emócie, ktorý ako sopka vychrlí lávu a spáli všetko čoho sa dotkne a postupne vychladne. No rany, ktoré tým Hnev spôsobí zostanú ešte dlho a preto nechce ubližovať, nechce zraňovať ľudí, lebo potom, čo sa vráti do útrob srdca, bude cítiť všetku negatívnu auru, ktorá sa v ňom v tej chvíli nachádza.

Bude opäť zavretá v klietke, schúlená v rohu, obletovaná inými emóciami, ktoré jej budú všetko dávať za vinu. No neuvedomujú si, že to nie ona to spôsobila. Ona je len bábka ovládaná niekým iným.

Cítiš moju prítomnosť? Ja viem, že áno. Dal si mi dokonca meno. Pch, že Strach. Čo to vôbec znamená? Je to podľa teba vhodné meno pre mňa? Ale prečo pomenovávať niečo, čo vlastne ani neexistuje? Áno, ja neexistujem. Ani v skutočnosti, v reálnom svete, ja nie som ani len skutočný pocit. Netvár sa tak prekvapene. Niekde hlboko v podvedomí si to určite vždy vedel. Mňa si vytvorila len tvoja myseľ a to úplne neopodstatnene.

Vy ľudia ste veľmi čudní. Stále vravíte: "Mám strach." Ale vysvetlite mi, ako môžete mať niečo, čo ani nie je. Vytvorili ste si ma v hlave, aby ste sa na niečo mohli vyhovoriť, keď to nechcete robiť. Dúfam, že ste si vedomí toho, aké hlúpe to je. Vlastne je to hlúpe len tak ako vy.

Chápem, v každom existuje pocit, ktorý občas spôsobí nášmu telu, že niečo nemôže vykonať. Je to určitý blok, ale ten vychádza z mozgu, spôsobujú ho akurát tak nervy, ale hlavne to nie som ja! To by ste mali pochopiť a snažiť sa ma z tej hlavy vymazať. Ver mi, tak ako ty nechceš žiť so mnou tak ja nechcem žiť v tvojej pomotanej hlave. To neber ako urážku, ja len nechápem, ako môžeš povedať jednu súvislú vetu, keď vidím tie motanice, čo sa ti skrývajú v mysli. Preboha, veď je to hotová sodoma gomora. Ak je to také v každej ľudskej hlave, tak teda ďakujem pekne. Od teba prejsť k ďalšiemu bláznovi, k človiečikovi s rozhádzaným životom.

Ale je mi vás aj trochu ľúto, no bohužiaľ vám neviem pomôcť. Tak sa na vás aspoň zabávam. No čo? Nejak musím zahnať nudu, kým trčím v niečej hlave. Lebo vy miesto toho, aby ste ma dostali von tak ma ešte ťaháte hlbšie, ale tak sú to vlastne vaše problémy.